Po búrlivom júni zavládol na trhoch letný pokoj

In the past three months, electricity and gas prices were driven mainly by geopolitics: Russian bombers destroyed in June, Israeli-US strikes on Iranian nuclear sites, and later Trump’s tariff moves and developments in Ukraine.

Hneď v júni ceny reagovali na zničené ruské bombardéry na letiskách ďaleko od frontovej línie a na izraelské bombardovanie iránskych jadrových zariadení, ku ktorému sa pridali aj Spojené štáty. Cez prázdniny zasa ceny vytrhli z letného pokoja hry amerického prezidenta Donalda Trumpa s clami a mierom na Ukrajine. Teraz sme v období nórskej údržby, ústupu fotovoltickej produkcie, premenlivého jesenného počasia (ktoré môže priviať viac vetra, ale aj ochladenie), konca údržby jadrových blokov a vyjasňovania, koľko plynu dokáže Európa pred zimou natlačiť do svojich zásobníkov a koľko LNG si bude potrebovať zo spotového trhu stiahnuť Ázia. Všetko sú to fundamentálne faktory, ktoré sú celkom vypočítateľné a ktoré jediné by mali ovplyvňovať ceny elektriny, plynu a aj ostatných komodít, no v prípade silných geopolitických udalostí ustupujú do úzadia.

GEOPOLITIKA A KONFLIKTY V JÚNI DVÍHALI RIZIKOVÉ PRIRÁŽKY V CENÁCH KOMODÍT

Začiatkom júna ceny elektriny a plynu rástli v dôsledku ukrajinského dronového útoku na ruské letiská. Krátko po tejto ukrajinskej akcii označovanej ako „Operation Spiderweb“, ktorá zasiahla ruské bombardéry na viacerých základniach, Rusko v noci z 5. na 6. júna odpovedalo jedným z najväčších leteckých útokov na Ukrajinu od začiatku vojny. Eskaloval tak vojnový konflikt a rastúce obavy a neistota sa prejavili nárastom rizikovej prirážky v cenách elektriny aj plynu.

Ďalší silnejší rastový impulz dostali ceny kvôli výpadkom na nórskych zariadeniach Kollsnes a Troll, ktoré sa objavili počas jarnej časti nórskej údržby. Dodávky nórskeho plynu do Európy spadli z 299 na 262 miliónov m3 denne. Nórsko pritom obvykle dodáva do Európy okolo 320 miliónov m3 denne. K rastu prispievali aj emisné kvóty, ktoré započítavali menej vetra a vyšší dopyt po večernej elektrine pre klimatizácie počas horúčav, kvôli ktorým bol aktivovaný vyšší výkon elektrární spaľujúcich fosílne palivá, a tie potrebujú zároveň nakupovať aj emisné kvóty.

V druhom júnovom týždni sa navyše objavili dve neočakávané udalosti, ktoré poslali ceny elektriny aj plynu ešte prudšie nahor. Tou prvou boli správy o náznakoch korózie na už opravených častiach potrubia na francúzskom reaktore Civaux 2 s výkonom 1,5 GW, o ktorých informoval francúzsky denník La Tribune. Neskôr bolo spresnené, že na chladiacom okruhu tohto reaktora boli pomocou ultrazvuku identifikované mikrotrhliny. Išlo pritom o časti, ktoré boli opravované počas rokov 2022 a 2023 kvôli korózii.

Obchodníci si spomenuli na minulé roky, kedy problémy jedného bloku spustili inšpekcie a odstávky viacerých technologicky podobných jadrových blokov. Vznikli obavy, či sa to nezopakuje aj teraz. Chýbajúca elektrina bola vtedy vyrábaná v drahších tepelných elektrárňach a tak sa aj teraz obchodníci hedžovali proti podobnému riziku, čím dvíhali ceny nahor. Nakoniec sa tie inšpekcie a odstávky neudiali.

Druhou udalosťou bol izraelský útok na iránske zariadenia na obohacovanie uránu s cieľom zabrániť Iránu vyvinúť vlastnú jadrovú bombu. Rozhodnutie padlo v pondelok 9. júna a počas nasledovných dní viedlo k odsunu rodín diplomatov z ambasád na Blízkom východe. Rástlo napätie a s ním aj ceny ropy a ostatných komodít.

K prvému útoku došlo v noci na piatok 13. júna. Irán odpovedal okamžite vyslaním množstva bômb na Izrael. Napätie ďalej rástlo a s ním rástli aj rizikové prirážky v cenách komodít. Ich export z Blízkeho východu bol totiž ohrozený. Rizikom bolo možné zastavenie prepravy tankerov cez Hormuzský prieliv Iránom. Katar, ktorý nemá inú cestu pre export svojho LNG, sa na svetových dodávkach podieľa asi 20 percentami. Počas bombardovania bol zasiahnutý aj pobrežný spracovateľský závod na jednom z najväčších svetových plynových polí South Pars. Údajne bola zastavená produkcia 12 miliónov metrov kubických plynu. South Pars pritom zabezpečuje približne dve tretiny iránskej spotreby plynu.

KONFLIKT MEDZI IZRAELOM A IRÁNOM PRUDKO ESKALOVAL A VZÁPÄTÍ UTÍCHOL

22. júna sa Spojené štáty pripojili k izraelskému bombardovaniu iránskych jadrových zariadení. Americká operácia, označovaná ako „Operation Midnight Hammer“, bola zameraná na tri hlavné iránske jadrové lokality: Fordow, Natanz a Isfahan. Iránsky parlament vyzval na uzavretie Hormuzského prielivu, no to nakoniec nebolo potvrdené najvyšším vodcom Alím Chameneím. Irán iba bombardoval americkú vojenskú základňu v Katare.

Toto bol signál, že Irán blokádu Hormuzského prielivu neuskutoční. Ceny ropy ešte v pondelok 23. júna večer skolabovali a vymazali všetku dovtedy nazbieranú rizikovú prirážku. Americký prezident Donald Trump sa ešte v noci na 24. júna poponáhľal s ohlásením prímeria medzi Izraelom a Iránom.

Ceny plynu 24. júna ráno tiež skokovo klesli na úrovne, na ktorých sa pohybovali v máji a začiatkom júna, čím tiež vymazali celú rizikovú prirážku. Tak veľký cenový pokles signalizoval, že obavy zo zablokovania prielivu úplne vyprchali.

Obrázok č. 1: Ceny energetických komodít

Zdroj: EEX, ICE

Obrázok č. 2: Ceny najbližších českých produktov elektriny

Zdroj: EEX

Obrázok č. 3: Ceny najbližších produktov zemného plynu v hube THE

Zdroj: EEX

ZÁKAZ DOVOZU RUSKÉHO PLYNU DO EURÓPY

Európska Komisia (EK) v utorok 17. júna, teda počas eskalácie izraelsko-iránskeho konfliktu, predstavila zákaz dovozu ruského plynu do Európy, podľa ktorého má byť od roku 2028 úplne zastavený import ruského plynu do Európy. Do konca roku 2025 má byť ukončené spotové obchodovanie a uzatváranie nových zmlúv a do konca roku 2027 majú byť ukončené aj staršie dlhodobé zmluvy.

Predstavitelia EK tvrdia, že tento zákaz má silu vyššej moci. Viacerí odborníci to však spochybňujú a varujú pred arbitrážnymi konaniami, v ktorých môže byť Gazprom úspešný. Od roku 2021, kedy začal obmedzovať dodávky svojho plynu do Európy, bola proti nemu podaná viac ako dvadsiatka arbitráží. Niektoré skončili víťazstvom žalujúcich, niektoré sa ešte vlečú ďalej, no podľa Montelu existujú aj prípady, kde zvíťazil Gazprom.

Hoci slovenský SPP odoberá plyn od Gazpromu na základe dlhodobej zmluvy, na to, aby ho Gazprom na Slovensko doviezol z výstupného bodu z plynovodu Turkstream, musí ho prepraviť cez Bulharsko a Srbsko. Keďže na prepravnej trase nemal dostatok vhodných dlhodobých tranzitných a obchodných kontraktov, používa spotové kontrakty. Ak tieto kontrakty nedostanú výnimku, budúci rok môže SPP čeliť problémom s dodávkami plynu. Zákaz nákupu plynu cez spotové kontrakty sa týka asi polovice ruského dovozu. Cenový spread na budúcoročnom plyne Cal26 medzi rakúskym CEGH a holandským TTF tak narástol takmer na 3 eurá.

FUNDAMENTÁLNE FAKTORY – ELEKTRINA

Po tom, ako utíchlo bombardovanie na Blízkom východe a trh vstrebal zákaz importu ruských energií, sa cenotvorba vrátila k svojim prirodzeným fundamentom. Fundamentálne faktory sú tie, ktoré ovplyvňujú dopyt a ponuku. Trh sa neustále snaží nachádzať medzi nimi rovnováhu a tam kde sa nájde, sa vytvorí cena.

Pre elektrinu býva počas leta dominantným faktorom na strane dopytu vysoká spotreba elektriny pre klimatizácie kvôli horúčavám, tie však boli toto leto mierne. Spotreba priemyslu je kvôli sérii kríz a drahým emisným kvótam stále utlmená, nižší dopyt preto tlmil rast cien počas leta.

Na strane ponuky je rozhodujúca disponibilita francúzskych (a aj iných) jadrových reaktorov, hydrológia, teda množstvo rieky v riekach a vodných nádržiach, sila vetra, osvit a ceny plynu, uhlia a emisných kvót. Koncom júna došlo k znižovaniu produkcie v jadrových elektrárňach EDF v dôsledku obáv z chladenia reaktorov. EDF má niekoľko jadrových reaktorov chladených vodou z blízkych riek. Tá je síce na chladenie vhodná aj počas horúčav, no späť do rieky by sa vracala tak zohriata, že by to mohlo mať nepriaznivý vplyv na riečnu faunu a flóru. Podobným problémom môže čeliť aj maďarská elektráreň v Paksi s výkonom 2 GW. Slovenské a české jadrové bloky používajú okrem riečnej vody aj chladiace veže, čo značne redukuje tento problém.

Hydrológia sa s úbytkom zrážok a horúčavami dlhodobo zhoršuje. Štatistiky výroby elektriny z vetra ukazujú, že v júli a auguste klesá výroba elektriny vo veterných turbínach na svoje ročné minimá. Fotovoltika však naopak rastie a vďaka prírastku nových inštalácií dosahuje výroba solárnej elektriny rekordy. Už dlho tlačí nadol popoludňajšie ceny, no po tom, ako zájde slnko, ceny na dennom trhu pravidelne vystreľujú vysoko nad 100 eur, čo značne tlmí medvedí potenciál fotovoltiky.

Vplyv cien plynu bude závisieť od toho, či sa podarí dostatočne naplniť zásobníky. Zatiaľ to vyzerá na splnenie európskych cieľov. Koncom júna boli európske zásobníky plné na 58 %. Ich dostatočné naplnenie pred zimou závisí od dostatku LNG. Na trhu s LNG sú však silným hráčom ázijské krajiny, ktoré nemajú problém preplatiť európskych obchodníkov. Vo výhode sú hlavne kvôli tomu, že veľkú väčšinu LNG nakupujú prostredníctvom dlhodobých kontraktov a len malú časť na spote. Keďže Európa na spote nakupuje oveľa viac, jej celkový vážený priemer by po akceptovaní vysokých spotových cien LNG vzrástol až príliš, čo sa však ázijským obchodníkom deje v oveľa menšom rozsahu a tak môžu v prípade akútnej potreby bidovať oveľa vyššie ceny. Na jeseň a začiatkom zimy bude teda záležať na tom, či sa nezačne bitka s Áziou o LNG.

Rizikom sú aj potenciálne nórske výpadky. Ak by k nim došlo počas aktuálne prebiehajúcej jesennej časti údržby, ceny plynu to vytlačí nahor a s nimi potom stúpnu aj ceny elektriny. Uhlie má na elektrinu už len marginálny vplyv. Emisné kvóty sú vystavené tlaku priemyslu a ekonómov, ktorí v nich vidia jednu z hlavných bŕzd európskeho rastu. Situácia môže dospieť k revízii parametrov systému EU ETS. Ich zlacnenie by tlačilo nadol aj elektrinu. Zatiaľ však má stále navrch európska klimatická politika, takže akákoľvek úprava sa zdá byť nereálna. A to zvlášť v situácii, kedy sa Európa úspešne vyhýba recesii, no je otázka, akú cenu za to platí.

Zákaz nákupu plynu cez spotové kontrakty sa týka asi polovice ruského dovozu.

FUNDAMENTÁLNE FAKTORY – PLYN

Čo sa týka dopytu po plyne, jediný silnejší impulz prichádza v súčasnosti z plnenia zásobníkov, no ten nemá dostatočnú silu tlačiť ceny prudšie nahor. Ak by aktuálne tempo vtláčania zostalo konštantné, na 80 % by boli európske zásobníky plné už v septembri a na 90 % by ich naplnenosť stúpla v priebehu októbra. Samozrejme, čím je zásobník plnší, tým treba na vtlačenie vyšší výkon, ktorý niečo stojí a tak sa tempo vtláčania spomaľuje. Každopádne, ak sa neudeje niečo neočakávané, v novembri by mali byť európske zásobníky dostatočne plné. Podľa analýzy S&P Global Commodity Insights sa očakáva, že zásobníky v EÚ a Spojenom kráľovstve budú do konca októbra plné na 86 %.

Dopyt priemyslu po plyne je po sérii kríz stále slabý a pre paroplynové zdroje elektriny je plyn stále príliš drahý. Na strane ponuky sú dodávky LNG stále stabilne vysoké aj vďaka zatiaľ slabej ázijskej konkurencii. Africké a ruské dodávky plynu do Európy idú tiež stabilným tempom a Nórsko počas leta dodávalo do Európy okolo 320 miliónov m³ za deň.

SKLADOVACIA POVINNOSŤ BOLA SPRUŽNENÁ

Špekulatívny apetít, ktorý dvíhal ceny od jesene minulého roka nakoniec európski politici utlmili tým, že dosiahnutie skladovacích cieľov dostatočne spružnili. Európsky parlament a Rada sa 24. júna dohodli na predbežnej dohode, ktorá zaviedla novú flexibilitu okolo cieľa 90 % naplnenia a umožnila odchýlku do 10 %, ak by pretrvávali negatívne trhové podmienky. Dohoda bola vzápätí podpísaná a zverejnená v Úradnom vestníku EÚ.

Skladovacia povinnosť je predĺžená do 31. decembra 2027. Členským štátom sa umožňuje dosiahnuť cieľ 90 % plnenia kedykoľvek medzi 1. októbrom a 1. decembrom. Po splnení cieľa 90 % sa nebude vyžadovať udržiavanie tejto úrovne do 1. decembra. Členské štáty majú mať možnosť odchýliť sa od cieľa plnenia až o 10 % v prípade zložitých trhových podmienok, ako sú napríklad náznaky špekulácií brániacich nákladovo efektívnemu plneniu skladov. Komisia môže túto odchýlku ďalej zvýšiť o ďalších 5 % prostredníctvom delegovaného aktu na jednu plniacu sezónu, ak tieto trhové podmienky pretrvávajú.

TRHY BOLI CEZ LETO CELKOM LENIVÉ

Konečne! Počas leta teda ceny elektriny aj plynu zaznamenali skôr postranný vývoj v pomerne úzkom rozpätí. Trochu vzruchu priniesli na trhy naťahovačky o clá medzi USA a celým svetom. Tie sa nakoniec pre Európu ustálili na 15 percentách. Chradnúcemu európskemu priemyslu však tento „úspešný deal“ len kope hrob. Dá sa očakávať ďalší pokles dopytu, ktorý, ak naozaj nastane, bude tlačiť ceny nadol. Mnohí exportéri teraz s trochou nádeje sledujú, ako to dopadne po výroku amerického súdu o ich neplatnosti.

Ďalší vzruch priniesli ďalšie silné slová amerického prezidenta Donalda Trumpa o tom, ako rýchlo (opäť) ukončí vojnu na Ukrajine. Pohrozil dokonca sekundárnymi sankciami proti odberateľom ruských energií, teda aj LNG. Hoci ruský vývoj plynu a LNG značne poklesol, stále predstavuje nezanedbateľný podiel na trhu. Ceny preto koncom júla reagovali prudším rastom.

Avšak jediné, čo sa Trumpovi podarilo, bolo, že sa osobne stretol s ruským prezidentom. Hoci z toho nakoniec nebolo vôbec nič a vojna pokračuje ďalej, Trumpove silné reči zneisteli trhy a ceny sa v polovici augusta prepadli na viacmesačné minimá. Koniec vojny by totiž znamenal aj odvolanie sankcií na export ruských energií a ich prírastok na trhu by tak rozšíril ponuku, že ceny by to poslalo na niekoľkoročné minimá. Keď sa však ukázalo, že celé reči o mieri sú len voda v koši, ceny sa vzrástli na svoje priemerné letné hodnoty.

CENY MAJÚ SKÔR TENDENCIU K POKLESU

Pokles cien koncom augusta spôsobili správy o tom, že sa Rusku podarilo Číne predať LNG zo sankcionovaného závodu Arctic LNG 2. Ak sa Rusku podarí na trhu umiestniť aj ďalšie tankery z tohto LNG závodu v ruskej Sibíri, ponuka LNG na trhu porastie. Spolu s kanadským LNG, ktorý spustil svoju produkciu v júni tohto roku, to bude tlačiť ceny LNG a teda aj zemného plynu nadol.

Čínsky dopyt po LNG však pravdepodobne nebude vysoký. Čína sa totiž už viac mesiacov snaží znížiť spotrebu plynu, diverzifikovať jeho import a vydáva odporúčania nespúšťať paroplynové elektrárne, kým cena dostatočne neklesne. Pre výrobu elektriny preferuje uhoľné elektrárne, keďže má bohaté zásoby uhlia, ktoré hromadí oveľa vyšším tempom, ako tomu bolo v minulých rokoch. Jedným z dôvodov je určite zníženie závislosti na importe amerického LNG. Rozširuje tiež vlastnú ťažbu plynu a zvýšila aj import plynu z Ruska plynovodom Sila Sibíri. Ďalší veľký odberateľ LNG, Japonsko, sa zasa snaží zvyšovať výkon jadrových reaktorov a obmedzovať prevádzku paroplynových zdrojov.

Sezónne meteorologické predpovede indikujú ďalšiu miernu zimu v Európe, Ázii aj severnej Amerike. Dočasný rast cien však môže prísť s prudším jesenným ochladením, ak nastane. Ak to spustí čerpanie plynu zo zásobníkov, rast cien môže byť ešte vyšší. Zmena zimných predpovedí na chladnejšie môže tiež dodať cenám vzpruhu. Európa zatiaľ plní svoje zásobníky dostatočným tempom. Ak sa neudeje niečo mimoriadne, nie je možné vylúčiť, že pred zimou budú plné dokonca na viac ako 90 %.

Silným septembrovým faktorom bude nórska údržba. Ak sa počas nej vyskytnú závažné výpadky, čo nebýva zrovna zriedkavé, ceny to vytlačí trochu nahor, ale po ich vyriešení sa ceny vrátia späť. Globálne dodávky LNG by sa mali v roku 2026 medziročne zvýšiť o 20 %, ak sa dá veriť harmonogramom projektov. V roku 2027 by to malo byť ešte viac.

Na trhu tak momentálne prevláda viac medvedích, teda klesajúcich, faktorov. Stále je tu však nevyspytateľná geopolitika, ktorá môže ceny v okamžiku zvrtnúť nahor.

O AUTOROVI

Ján Pišta vyštudoval fyziku na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Väčšinu svojej profesnej kariéry pôsobil v Stredoslovenskej energetike na rôznych pozíciách, v rokoch 2006 až 2014 riadil v tejto spoločnosti nákup a obchodovanie s elektrinou a následne aj s plynom a emisnými povolenkami. Zároveň bol konateľom spoločnosti SPX, s.r.o. V súčasnosti je analytikom v konzultačnej spoločnosti JPX, s.r.o. 

Kontakt: jan.pista@jpx.sk