Pět zemí EU podle Reuters požaduje zavedení mimořádné daně pro energetické firmy
Pět zemí Evropské unie požaduje zavedení mimořádné daně ze zisků energetických společností. Reaguje tak na rostoucí ceny pohonných hmot kvůli válce v Íránu. Uvedla to agentura Reuters s odvoláním na dopis ministrů financí těchto zemí adresovaný Evropské komisi (EK), do kterého měla možnost nahlédnout.
Ministři financí Německa, Španělska, Itálie, Portugalska a Rakouska ve společném dopise vyzývají k zavedení daně v celé EU. Takové opatření by mohlo pomoci financovat pomoc spotřebitelům, kteří se musí vyrovnat s vysokými cenami energií, aniž by to znamenalo další zátěž pro veřejné rozpočty, a mohlo by to také být signálem, že EU je jednotná a schopná jednat, uvádí se v dopise.
Ceny ropy od začátku americko-izraelských útoků na Írán 28. února prudce vzrostly. To vyvolalo cenový šok podobný energetické krizi, kterou Evropa prožila po ruské invazi na Ukrajinu v roce 2022, i když země nyní mají více energie z obnovitelných zdrojů.
Ministři v dopise adresovaném eurokomisaři pro klima Wopkemu Hoekstrovi upozornili na podobnou daň, která byla zavedena v roce 2022 a jejímž cílem bylo řešit vysoké ceny energií. Vzhledem k současné situaci na trhu by EK měla podle nich urychleně vypracovat podobný celounijní nástroj. Dopis ale neobsahuje žádné podrobnosti o tom, jak vysoká by daň měla být, ani na které společnosti by se měla vztahovat.
Německý svaz pro paliva a energii, který zastupuje rafinerie a čerpací stanice, ale uvedl, že dojem, že společnosti neoprávněně profitují, je mylný. Pro zavedení mimořádné daně podle něj není důvod.
Komisař EU pro energetiku Dan Jörgensen v úterý uvedl, že zvažuje obnovení opatření zavedených v době energetické krize v roce 2022, včetně návrhů na omezení tarifů za připojení k síti a daní z elektřiny. EU zavedla v roce 2022 po omezení dodávek ruského plynu soubor nouzových opatření. Tato opatření zahrnovala celoevropský strop cen plynu, daň z mimořádných zisků energetických společností a cíle na snížení spotřeby plynu.
Evropa kvůli své závislosti na dovozu paliv silně pociťuje dopady konfliktu na Blízkém východě na světové ceny energií. Ceny plynu v regionu od začátku americko-izraelské války s Íránem vzrostly o více než 70 procent. Jörgensen uvedl, že Brusel má v krátkodobém horizontu obavy zvláště o dodávky rafinovaných ropných produktů, jako jsou letecké palivo a nafta.
Súvisiace články
Reuters: Čtvrtá největší rafinérie v Rusku zastavila po ukrajinském útoku provoz
Rafinérie Norsi v Nižegorodské oblasti, která je čtvrtým největším podnikem tohoto druhu v Rusku, po nedělním ukrajinském útoku př…
Rusko a Čína vetovaly v RB OSN rezoluci k otevření Hormuzského průlivu
Rusko a Čína dnes v Radě bezpečnosti OSN vetovaly rezoluci k otevření Hormuzského průlivu, který je kvůli americko-izraelské válce…
Nedostatek paliva na Kubě podle OSN omezuje i distribuci humanitární pomoci
Kvůli nedostatku paliva, s nímž se kvůli americkým sankcím potýká Kuba, nelze na tomto karibském ostrově distribuovat humanitární…
Priemerná cena nafty v Nemecku prvýkrát v histórii prekročila hranicu 2,5 eura
Priemerná cena nafty na nemeckých čerpacích staniciach zlomila v utorok nový rekord, keď prvýkrát v histórii prekročila hranicu 2,…
Aby konkurovali Slovnaftu, naftu predávajú bez zisku. Lacný diesel si na Slovensku vyberá daň aj na hranici
Pred Veľkou nocou sa čerpacie stanice dostali pod výrazný tlak. Viaceré pumpy v Bratislave začali oznamovať motoristom, že nafta j…
Kalendár akcií
Energy Vision
Dny teplárenství a energetiky 2026
Nextgen Energetika 2035+
Hospodaření s energií ve firmách – podniková energetika na cestě k dekarbonizaci
ENERGY-HUB je moderná nezávislá platforma pre priebežné zdieľanie spravodajstva a analytických článkov z energetického sektora. V rámci nášho portfólia ponúkame monitoring českej, slovenskej aj zahraničnej tlače.